Charakteristika

Pod hustými fúzmi sa skrýva príťažlivá tvár vládcu krajiny. S nimi vyzerá omnoho starší než v skutočnosti je. Má však aspoň mladícky účes a hravý úsmev. Oči má rovnako modré ako jeho žena, ale tie jeho sa na svet pozerajú jedine tak vľúdne. Nad nimi sa klenie veľmi husté obočie. Celkovo občas pôsobí trochu zanedbane, ale predsa len je to chlap a nepotrpí si na nejaké zvláštne procedúry. Je zástancom toho názoru, že stačí slušný oblek, aby muž vyzeral ako švihák. Keby ale bolo po jeho, riadil by krajinu v teplákoch a z gauča. Je to jednoduchý muž s príjemným zmyslom pre humor a obrovskou láskou k svojej rodine a hlavne k svojej nádhernej manželke. On jediný ju dokáže úprimne rozosmiať aj keď je to len zriedka. Je obrovským lichotníkom a skutočným džentlmenom, každú ženu by vážil zlatom, ale tej svojej by zniesol aj modré z neba. Občas má horúcu hlavu a vie sa poriadne rozčertiť, ale väčšinou sa problémy snaží riešiť diplomaticky. Veľmi si cení tradície svojho rodu a verne ich zachováva. Nech by teda boli protesty jeho syna vzhľadom k selekcií akokoľvek vytrvalé, bol by neústupčivý. Väčšinou je ale vo výchove on ten jemnejší, čo by svojim synom všetko dovolil. Manželka ho ale výborne koriguje a on sa neprotiví jej príkazom, pretože vie, že má pravdu. 

Charlesovo detstvo nebolo ničím výnimočné. Snáď odjakživa bol veselým chalanom, ktorý bol až moc úprimný (čo po ňom zdedili aj jeho synovia). Rodičia sa mu snažili dopriať vzdelanie, aj keď by sa skôr hodil ako pomocník svojho otca, keďže rodina nebola na tom finančne najlepšie, ako skoro nikdy z okrajovej oblasti v tesnej blízkosti lesa, v ktorej bývali. Jeho otec bol obyčajný rybár, aj keď v týchto zlých časoch sa musel stať veľmi neobyčajným a vynaliezavým, aby niečo ulovil. Zväčša jeho práca zahŕňala vysekávanie dier do Marrisinho jazera (ktoré sa pôvodne volalo Vattenfullavis) a dlhé čakanie na ryby, ktoré by boli snáď dostatočne veľké, aby ich mohol aj predať. Keď mohol, chodil mu Charlie, ako ho familiárne volali, pomáhať. Spočiatku bol príliš malý, mohol len na sánkach ťahať ryby, ktoré náhodou ulovili. Keď sa však z neho stal poriadny chlap po svojom otcovi a škola bola pre neho dávnou minulosťou, bol to práve on, kto sa zhostil úlohy vysekávača ľadu.                                                                                                                                          K ženám bol dobrý, správal sa ako džentlmen, aj napriek tomu si ho žiadna neulovila. Jeho beznádejnú romantickú dušu si len tak nejaká nedokázala skrotiť. Už mal skoro dvadsaťtri rokov, keď sa prihlásil do Selekcie vtedy len princeznej Marrisi. Ako mnohí iní, aj on sa hlásil prvotne len z toho dôvodu, aby pomohol svojej rodine v ťažkých časoch. Žiadna ctižiadosť po vládnutí a korune ho nehnala, klamal by však, keby tvrdil, že do krásnej, mladej, ale síce trochu ľadovej, princeznej sa bezhlavo nezamiloval . Aj napriek tomu si však dlho nechcel pripustiť, že by mal vôbec nejakú šancu vyhrať a preto sa rozhodol byť proste prirodzeným. Maximálna, niekedy (dosť často), až prehnaná úprimnosť, miestami až drzosť, no najmä neoblomnosť mu nakoniec priniesla kráľovnino srdce. Dva roky po ich svadbe sa im narodil syn Clarense, ktorý však po pár mesiacoch zomrel s veľkou pravdepodobnosťou na syndróm náhleho úmrtia dojčaťa. Bola to pre nich veľká strata, z ktorej sa len ťažko spamätávali. Radosť do života im navrátil až ich ďalší syn Nicholas a potom ďalší a ďalší. Ako otec len tak rozkvital a ako kráľ i keď sa snažil byť prísny, oproti svojej manželke je neporovnateľný. Mohli by pripomínať ružu, pričom on je kvet a ona tŕnie...