Svet aký sme ho poznali je už dávno ilúziou, len pekným snom...

Môžeme sa o ňom dočítať len v dejepisných knihách. Prosperujúce krajiny sa dávno zmenili na biedou spustošené kráľovstvá, ktoré robia všetko pre to, by udržali aspoň nejakú životnú úroveň svojich obyvateľov. Aj tie najsilnejšie krajiny pocítili chudobu, ktorá sa chvíľu po kolapse ekonomiky začala šíriť naprieč kontinentmi. Príroda je zdevastovaná a nevie sa, dokedy bude tento svet vôbec schopný uživiť nás.

Mohlo by sa zdať, že Nórsko, Švédsko a Fínsko boli krajiny ako každé iné, ktoré sa vyhli chudobe globálneho rozmeru. No to nie je tak celkom pravda. Ako jedny z veľmi dobre rozvinutých krajín s dobrou ekonomikou a životnou úrovňou obyvateľov by snáď mohli pocítiť biedu menej ako ostatné krajiny, no nestalo sa tak. Ich poloha im to neumožnila. 

Už dosť tak nehostinné prostredie sa stalo ešte nehostinnejším. 

Na oblohe väčšinu roka panujú temné sivé mraky, ktoré nechcú ustúpiť ani o krok zo svojho právoplatného miesta. Slnko drvivú väčšinu roka zostáva zahalené pochmúrnym tichom pred ešte väčšou búrkou ako panovala doteraz. Len niekoľko krátkych mesiacov do roka sa mu podarí prebojovať mrakmi. Ako všade na svete, aj tu bola časom úrodná pôda unavená, opotrebovaná a povstala proti tým, ktorí ju mali zveľaďovať, no namiesto toho ju len vykorisťovali. Najsevernejšie kúty týchto krajín sú len s ťažkosťami obývateľné, kvôli nepretržitej krutej zime. Čo len trochu úrodná pôda sa stratila pod haldami snehu a ľadu, ktoré sa tak skoro neroztopia. 

A predsa sa dá v ostatných častiach žiť alebo aspoň prežívať. V pôde je ešte možné máločo vypestovať, aby to stačilo na prežitie. Veľkou výhodou je aj okolité more, v ktorom stále existujú živočíchy, profitujúce na úkor slabších druhov. V rozsiahlych, hustých a často desivých lesoch neprestajne žijú zvieratá, ktoré vyliezajú len za temných nocí, aby ulovili nejakú bezbrannú obeť. A občas sú na muške oni sami.

Kráľovstvo Arkaley vzniklo len za jediným účelom... prežiť! 

Benátky sú už dávno zatopené ľadovou vodou. Londýn zachvátil požiar, ktorý by sa dal s určitosťou označiť za ešte viac devastujúci ako ten v sedemnástom storočí a Rusko bolo takmer úplne zrovnané so zemou. Ľudstvo však bojuje, nechce sa vzdať, nechať sa zahubiť prírodnými zmenami. Aj Arkaley sa o to snaží. Životná úroveň obyvateľstva sa po dlhých rokoch biedy malými krôčikmi zlepšuje, ale dokedy to bude možné? Koľko ešte vydrží zem živiť svojich obyvateľov? To sa nedá presne odhadnúť.

Všetko začalo, keď svet prežil tretiu svetovú vojnu... 

Prognózy boli jasné, ľudstvo vykynoží samo seba. To sa našťastie nestalo, ale jeden nikdy nevie. Väčšina mocností padla, vládcov nahradili iní, ktorí sa snažili zachrániť aj to málo, čo sa dalo a krajiny nanovo vznikali a zanikali. Menšie sa spájali do väčších, len aby spoločne preskákali ťažké časy. Vďaka najnovším zbraniam sa podarilo prírodu oslabiť natoľko, že na niektorých miestach sa nedalo pestovať vôbec nič a potraviny sa dovážali z iných krajín, ktoré boli na tom aspoň ako tak dobre. Išlo prevažne o Áziu a Afriku, ktorých príroda bola zachovalá, na niektorých miestach vôbec nedotknutá.                                                      Pôvodne sa mali spojiť štyri krajiny, no Dánsko odmietlo a tak zostalo len Švédsko, Nórsko a Fínsko. Z ľudu povstali noví mocní ľudia, ktorí bojovali o právo na život. Čo nezničila vojna, bolo takmer zničené vnútornými nepokojmi a rozvratmi týchto štátov. Po dlhých rokoch úsilia nakoniec vzišiel práve zo Švédska nový panovník, ktorého prijali všetci a Arkaley bolo vyhlásené za kráľovstvo. Tak sa začal písať nový príbeh takmer zdevastovaného sveta.

Bol to jednoduchý, pracovitý muž, ktorý mal však odhodlanie zmeniť aspoň kúsok sveta k lepšiemu. Bol priebojný a sebavedomý. Pôvodne bol iba obyčajným drevorubačom, no nakoniec sa z neho stal až sám pán kráľ. O jeho rodine sa moc nevie, iba toľko, že otec bol Švéd a matka zasa Nórka. Vojnu prežila len jeho mladšia sestra Astrid, ktorá však nakoniec zomrela v dôsledku infekčnej choroby. Mal veľkú podporu ľudu, kvôli svojej dobrosrdečnosti, no musel zápasiť o post panovníka s ostatnými ctižiadostivými mužmi. Ľud nedokázal pochopiť, že by mali byť jednou krajinou, jednou mocnosťou a aj v časoch biedy sa malicherne snažili presadiť niekoho práve z tej ich krajiny. Nakoniec mu pomohol jeho pôvod a aj keď ho neprijali všetci do posledného obyvateľa, bolo ich dosť na to, aby mohol byť zvolený za právoplatného kráľa. Za manželku si vzal mladé fínske dievča Ansu, s ktorou mal dve deti. Staršiu Arju a syna Edvina.

Svoju vládu zameral primárne na zjednotenie krajín, aby vytvoril bezpečné a uznávané kráľovstvo s dobrým zázemím pre svojich obyvateľov. Nepostavil nový hrad, na niečo také neboli financie, namiesto toho sa spolu s rodinou usídlil na jednom z takmer nedotknutých hradov vo výbornom stave uprostred hôr Švédska. Odtiaľto riadil celé kráľovstvo, no zároveň veľa cestoval, aby mal všetko pod kontrolou. Držal sa pravidla, že najlepšie si všetko urobí sám. Keďže nenastúpil na trón ako najmladší muž a aj celoživotná práca sa na ňom podpísala, po devätnástich rokoch zjednocovania kráľovstva nadišiel čas, aby trón predal niekomu mladšiemu, bolo však otázne, kto to bude. Nebolo prípustné, aby v začínajúcom a aj po toľkých rokoch stále krehkom kráľovstve zasadla na trón žena, jeho prvorodená dcéra Arja. Dávno pred vojnou už bola veľmi dobre rozvinutá rovnosť pohlaví, no po páde všetkého sa to vrátilo do starých temných koľají. Zdravotný stav jeho mladšieho potomka, syna Edvina nebol nikdy natoľko dobrý, aby čo i len uvažovali o tom, že by raz mohol byť kráľom. Panovník z Henrikovej krvi nevzišiel a kráľovská koruna spolu s trónom padla do rúk inému rodu.

Po Henrikovi bol hneď druhým ctižiadostivým mužom, ktorý mal ambície stať sa kráľom, no kvôli svojmu nízkemu veku, oproti ostatným významným mužom nemal veľkú šancu. Bol to statný muž a veľmi inteligentný, no ani to mu nezískalo potrebnú podporu. Aspoň vtedy nie. Za celé tie roky zbieral potrebné skúsenosti a budoval svoje dobré meno, dokonca sa z neho stal veľmi blízky priateľ kráľa. Stal sa z neho rozvážny muž v najlepších rokoch, ktorý bol šťastne ženatý a mal štyri deti. Najstaršiu Marrisu, hneď po nej bol Abraham a nasledovali dvojičky Elsa a Agnes. Nicholas bol rozumný muž a dobrý kráľ, ktorý sa staral najmä o zvýšenie životnej úrovne a vytvorenie bezpečného, čo najmenej konfliktného kráľovstva, v ktorom budú žiť spokojní obyvatelia.

Jeho nástupcom mal byť pôvodne syn Abraham, no ukázalo sa, že je len nezodpovedný sukničkár a Nicholas sa zaprisahal, že kým bude žiť, on sa kráľom nikdy nestane. Po tomto vyhlásení rozzúrený Abraham odišiel, doslova sa jedného dňa vyparil bez jedinej správy či odkazu. Jeho miesto zaujala Marrisa, aj keď sa to mnohým nepáčilo a spôsobilo to mnoho nepokojov. Kráľ Nicholas sa snažil čo najlepšie pripraviť pôdu pre Marissu, rozhodol sa inšpirovať ostatnými krajinami a zrealizoval jej vlastnú Selekciu, aby jej manžel povstal z ľudu, nech už by to bol aj ten najchudobnejší z obyvateľov.

Nič však nešlo tak, ako by si to bol predstavoval a značná časť populácie Marrisu aj napriek tomu neprijala a neuznala za kráľovnú. Po korunovácii sa otec stal jej radcom a viac sa snažil držať v úzadí. Povráva sa, že niekde na severe v nehostinných a len s ťažkosťami obývateľných krajoch jej brat aj s bandou posluhovačov kuje plány na jej zosadenie z trónu. Chystá sa rozpútať vojnu krvi proti krvi.

V súčasnosti, keď sa svet dáva pomaly dokopy, sa stále viac a viac predierajú do popredia aktivisti za práva zvierat a ľudia unavení z ustavičných bojov sa ich pravidlám ochotne prispôsobujú. Všetci trvajú na ochrane prírody a vlastného zdravia. V obchodoch a reštauráciách sú teda zväčša len bio potraviny, zelenina a ovocie. V tom ľudia vidia svoju budúcnosť. Dokonca sa zastavil aj automobilový priemysel a zanikla hromadná mestská doprava, pretože sa má za to, že prepravné prostriedky a pohonné látky, ktoré využívajú ničia životné prostredie a vďaka nim sa tvorí smog. Na cestách teda môžete vidieť bicykle či koče poháňané koňmi ako za starých čias. Nie je to najrýchlejší spôsob prepravy, ale planéta sa tak konečne obnovuje.