Charakteristika

Jensen sa na prvý pohľad môže javiť ako slušný chlapec, no všetko to kazí svojim promiskuitným správaním. Zväčša sa síce jedná len o flirt, ale to na veci nič nemení. Vzhľadom je síce rodičom veľmi podobný, no zo všetkých troch súrodencov sa im povahovo podobá najmenej. Chýba mu určitá dávka zodpovednosti, i keď sa mu ju rodičia snažili vštepiť. Je pochabý a nič neberie vážne. Možno práve tým si získal srdcia tisícok dievčat v krajine. Na všetky strany rozdáva žiarivé úsmevy, ktoré len málokoho nechajú chladným. Má rád pozornosť, doslova sa v nej vyžíva, i v miestnosti plnej ľudí si ho poľahky všimnete. Jeho vtipkovanie a hlasný smiech sa nedá prehliadnuť. Dalo by sa o ňom povedať, že je ešte stále v období vzdoru, minimálne jeho správanie tomu nasvedčuje. Z príkazov, či zákazov svojich rodičov si ťažkú hlavu nerobí, čím ich vie vždy mimoriadne dobre vytočiť, predovšetkým však matku. Vie, že mu častokrát chcú len dobre, no aj tak si zväčša urobí po svojom. Nestálosť je jeho zásadnou povahovou črtou. Či už pri činnostiach, ale ani pri ľuďoch nevydrží príliš dlho. Neustále vyhľadáva nové záľuby a známosti. Spoločnosť žien má veľmi rád a vždy si nájde príležitosť, aby s nimi prehodil aspoň pár zvodných slov. Správa sa šarmantne a nezabudne na lichôtky, ktoré však myslí úprimne. Nepochválil by ženu za niečo, čo nie je pravda. Čo je niekedy na škodu, no so svojim vzhľadom si to môže dovoliť. Práve kvôli tomu existujú len dva typy žien, jedny, ktoré ho milujú, pretože im vždy dokáže zalichotiť a druhé, ktoré ho neznášajú, keďže pri nich radšej zdvorilo pomlčí. Netají sa tým, že je dosť povrchný človek, dbá o seba, aj keď sa to snaží nepreháňať. Je však pravda, že si niekedy za zatvorenými a na dvakrát zamknutými dverami v úplne zabarikádovanej izbe dá na svoj pekný ksichtík nejakú tu hydratačnú masku. Na verejnosti by to však nikdy nepriznal. Má rád dokonalosť a priam neznáša keci o tom, že dokonalosť vlastne neexistuje. Práve kvôli povrchnosti sa moc nezaujíma o veci ako je čítanie, či romantické prechádzky pri splne. Namiesto toho radšej obľubuje športy, najmä tie nebezpečné, a všetky zakázané veci. Rodičia z toho celkom slušne šalejú. Zbožňuje robiť všetky typicky chlapské veci ako je trénovanie s rôznymi zbraňami, ale samozrejme aj bez nich Najviac si zamiloval lukostreľbu. Rád nakúka otcovi ponad plece do vojenských plánov a prispieva do debaty svojimi názormi... Teda skoro všetky chlapské veci, na lov by ho nikto nedostal. Ako verný zástanca práv zvierat by uloviť nič nedokázal. Vegetarián síce nie je, ale zabiť bezbranné zviera mu príde jednoducho kruté a nie to ešte, aby takéto zviera najskôr prenasledoval. Aj napriek všetkým nelichotivým vlastnostiam má však dobré srdiečko a svoju úprimnú lásku najviac prejavuje zvieratám. Vždy kontroluje, či sa majú všetky ich zvieratá dobre. Či sa jedná o kone či lovecké psy.

Svojou výškou už takmer predrástol aj otca, s ktorým sa neustále prieči o to, ktorý z nich je vyšší, no na svojho staršieho brata musí stále vzhliadať zospodu. Neskutočne ho to štve, nechce si to však pripustiť, preto často sranduje o tom, že sa mu dobre dávajú podpásovky a mal by si kryť chrbát. Má typicky tmavé vlasy, ktoré ma so svojimi bratmi spoločné, rovnako tak má oči tmavohnedé ako Nicholas, no to je tak všetko. Tvár nemá nejako obzvlášť ostro rezanú a aj keby mal, tak by to zakrývalo strnisko, bez ktorého by snáď ani nevyšiel z izby. Považuje to za jeden zo znakov svojej mužnosti. Nos má primeraný k svojej tvári, ani priveľký, ani primalý. Iba taký akurát, aby ním mohol ohŕňať nad všetkým, čo sa mu nepáči. Samozrejme, ako každý, má lepšie, ale aj tie horšie dni. Snaží sa však, aby mu nikdy neschádzal úsmev z pekne krojených pier. Jeho postava nie je vyslovene mohutná, kulturistická, je len dobre stavaná. Je na ňom vidieť, že do svojho denného programu plného žien zaradil aj nejaké to športovanie a cvičenie.

Tento vysmiaty chlapec vôbec neľutuje, že práve on nie je prvorodeným a nemá vlastnú Selekciu. Jemu úplne stačí tá bratova. 

Mohlo by sa zdať, že ako prostredné dieťa nebol moc povšimnutý a dostal najmenej starostlivosti, no to nie je ani v najmenšom pravda. Už ako malé decko bol pekne divoký a nevedel sa vpratať do kože, preto ho museli veľmi často usmerňovať a obaja rodičia si dali dobrý pozor, aby ešte viac nezvlčel. Vždy, keď sa niečo na hrade stalo, dobre sa vedelo, kto mal za tým prsty. Už ako štvorročný sa naučil pobehovať z miestnosti do miestnosti a všetkého sa dotýkal, aj toho, čo by nemal. Neraz sa stalo, že matke rozbil nejakú krásnu vázu alebo jej zničil porcelánové taniere. V tom lepšom prípade len nalomil nejakú stoličku alebo zašpinil gauč. Bol ho plný hrad a ak už niečo neničil, samozrejme, neúmyselné, tak sa rozhodne zakrádal chodbami a strašil slúžky. Spočiatku sa bál sám prechádzať po tak obrovskom a strašidelnom hrade, no časom si zvykol a už mu vysoké chladné múry s tmavými desivými tieňmi nerobili problém. Okrem hradu často chodil aj na prieskumy záhrady. Moc toho ale nebolo na videnie, keďže záhrady neboli vôbec honosné a plné farieb. Kvety boli ešte vždy jednoduché a ošumelé, no už aspoň kvitli. Jeho obľúbenou časťou bol labyrint, kde však mohol chodiť len v sprievode niekoho dospelého. Ani jeden z bratov tam nesmel chodiť sám, no raz sa predsa len stalo. S rodičmi sa vybral na poobednú prechádzku do labyrintu, mohol mať tak sedem rokov a bol snáď ešte viac neposedný ako keď bol menší. Bol príliš rýchly a chcel vedieť všetko a okamžite, čo sa mu nevyplatilo. Zatiaľ čo sa rozprávali, on išiel príliš popredu, až nakoniec zablúdil, stratil sa im. Trvalo skoro hodinu, kým ho objavili a to mal ešte veľké šťastie. Keby však zostal na mieste, bolo by to ešte rýchlejšie, on však nie, musel sa pokúsiť vrátiť. Vysoké tmavo zelené 'živé' steny labyrintu sa zdali ešte vyššie a zelená farba nabrala temný odtieň. Za túto neopatrnosť a neposlušnosť sa mu dostalo poriadneho vyhubovania a ešte k tomu aj pár po zadku, no aspoň si veľmi dobre zapamätal, že tu skutočne blbnúť nemôže.

Ako dospieval, trochu sa upokojil a už nebol až taký pojašený, ani nič nerozbíjal a neničil, no zato našiel omnoho lepšiu záľubu a to vo flirtovaní, čo kráľovnú tešilo ešte menej. Každú chvíľu ho videla alebo sa dopočula ako nejaké nevinné mladé dievča zabáva od roboty, čo sa samozrejme nestretlo s moc veľkým pochopením. V učení mu to celkom šlo, no bolo by to omnoho lepšie, keby sa začal aj skutočne snažiť. Namiesto toho pred zrkadlom trénoval žiarivé úsmevy a milé frázičky, ktoré majú dievčatám popliesť hlavu. Je tým však až príliš podobný matkinému bratovi Abrahámovi, preto sa to snaží čo najskôr zaraziť.