Charakteristika

Vek by si tejto žene niekto asi ťažko trúfal hádať a ak predsa, hľadal by určite celkom nízke číslo. Ona sama svoj vek zo zásady nikdy neprezrádza a zvlášť nie mužom. Udržiava sa naozaj v perfektnej kondícií, stará sa o seba a niekoľko maskérov a kaderníkov tiež. Jej stolík je plný mastičiek, olejov, šminiek, sponiek, parfúmov a šperkovníc s drahými šperkmi. Nevyšla by z izby len tak, bez všetkej tej parády, pretože sa drží hesla, že žena má byť vždy upravená a krásna. Ona je taká ale aj bez akejkoľvek snahy. Má topásovo modré oči, ktoré vždy pichľavo a nadradene zazerajú. Sú úplne ľadové a dokonale ostražité ako oči nejakej divej šelmy. Uzučké, šikovne vytrhané obočie nad nimi väčšinou smeruje dole. Nos je symetrický k zbytku tváre a lícne kosti sú neprehliadnuteľné. To isté sa dá povedať aj o jej perách, ktoré sú na jej tvári najviac obdivované. Nepotrebuje však bottox, aby ich mala veľké a plné. Často ich ešte aj zvýrazňuje červeným rúžom až vyzerajú ako zrelé jahody. Bohužiaľ, málokedy sa usmievajú a ak predsa len, je to úlisný až falošný úsmev. Skutočné úsmevy venuje len svojej rodine a aj tie predstavujú len decentné zdvihnutie kútikov. Jej koruna krásy, čiže vlasy sú gaštanovo hnedé a husté. Čo sa týka jej postavy, je štíhla a Boh ju obdaril dekoltom, ktorý rada vystavuje na obdiv ako vlastne každú časť svojho tela. Postavu jej večne tesne obopínajú šaty od rôznych návrhárov. Zdalo by sa, že je to namyslená fiflena, ktorej najväčšou láskou sú peniaze, ale nie je to úplne tak. Možno necháva ľudí, aby si to mysleli, pretože na ich názore jej až tak nezáleží. Jej príbuzní totiž vedia, že má srdce na tom správnom mieste a jediné na čom jej záleží je blaho každého člena rodiny. Nikto nevie, kedy sa z nej na povrch stala taká chladná žena a prečo, ale udržiavanie emócií na uzde jej pomáha získať si rešpekt a uznanie. Je veľmi hrdá na svoj post, len čo je pravda, je to skutočná dáma. Zvykne byť veľmi prísna, ako na služobníctvo, tak aj na svoje deti či na budúce účastníčky selekcie, ale vždy to obhajuje tým, že je to len pre ich dobro. Vyžaduje disciplínu a poslušnosť, ale je presvedčená, že si vždy treba dopriať aj trochu zábavy či času s rodinou. Veľmi rada teda usporadúva tanečné bály alebo dlhé túry do hôr. Nezľakne sa totiž ničoho, ani pobytu v prírode a stále si pri tom dokáže zachovať svoju úroveň. Na takejto akcií svojej rodine väčšinou prejavuje toľko lásky, koľko v paláci nedáva najavo. 

Narodila sa kráľovi Nicholasovi Henriksenovi a jeho manželke, kráľovnej Line Henriksen. Pochádza až zo štyroch detí a je najstaršia. Jej detstvo bolo teda veselé, pretkané farebnými spomienkami, plné pekných rodinných vzťahov, ale zároveň rozporuplné. Ako rástla, uvedomovala si, že aj napriek nespočetným výhodám prvorodenej dcéry nemá práve tú výhodu, po ktorej celý čas túži. Hrdosť, odhodlanie a nebojácnosť jej odjakživa kolovali v žilách, vedela, že je predurčená byť kráľovnou, viesť túto krajinu, ale mala tú smolu, že sa nenarodila ako muž. Trón mal pripadnúť jej bratovi Abrahámovi, ktorý o vládnutí nevedel nič, správal sa nemorálne a namiesto svojich povinností sa zaujímal len o ženy a alkohol. Aj keď, to jej napokon prišlo vhod. Abrahám mal s otcom stále viac potíčiek, otca nikdy predtým nevidela tak rozčúleného. Jedného dňa vyhlásil, že Abrahám sa stane kráľom len cez jeho mŕtvolu a až vtedy prišla konečne na rad Marrisa. Bola teda zároveň spokojná, že má to, čo jej patrí, ale stále sa jej nepáčilo, že bola až druhá v poradí, že jej kraľovanie nebolo od začiatku samozrejmosťou. Naozaj veľmi ťažko znášala túto krivdu svojho otca. Ešte viac naňho zanevrela, keď prikázal, že pre ňu zorganizujú Selekciu. Ako nezávislá žena po svojom boku totiž nepotrebovala muža a už vôbec nie nejakú "padavku" spomedzi obyčajných ľudí, aj keď v tej chvíli trochu zabúdala, že ani jej rodina spočiatku nemala zrovna modrú krv. Neúnavne sa teda proti tomu vzpierala, bola chladná a nedala mužom prichádzajúcim do paláca skoro žiadnu šancu. Napokon sa ale objavil jeden, ktorý jej všetko vykričal, jej hranú nedostupnosť aj nedostatok nehy a citu. Bol to naozaj odvážny muž. Zatiaľ čo ostatní sa ju snažili získať všemožnými trikmi, on bol od začiatku úprimný. Vtedy si uvedomila, že s takým mužom by žila rada a po prvýkrát sa niekomu úplne otvorila, nechala ho nazrieť do svojho vnútra a nakoniec si ho vzala. Teraz jej ten muž leží pri nohách ako všetci tí ostatní, ale zároveň stále nie je zbabelec a jej srdce drží poriadne v hrsti po celé tie roky. Je pre ňu najväčšou oporou v ťažkých chvíľach ako bolo napríklad úmrtie ich prvého syna a zároveň stojí po jej boku aj v radostných časoch ako bolo narodenie ďalších troch synov.                                                              Netreba hovoriť, že u obyvateľstva nie je moc obľúbená vďaka svojej krutosti. Prezývajú ju ľadovou kráľovnou a jej sa to vonkoncom nepáči, ale nesnaží sa ich presvedčiť o opaku. Vždy bola drsnejšia ako väčšina mužov. Okrem toho hnev na otca s ktorým sa nezmierila ani na smrteľnej posteli, hnev na to, že ženy v ich krajine nemajú hlavné ba ani nejak zvlášť dôležité slovo a tiež správy o tom, že sa ju Abrahám snaží zniesť z trónu a možno aj zo sveta ju zoceľujú a zároveň aj zarmucujú. Aj ona má city, len svoju zraniteľnosť neprejavuje navonok. Je sklamaná zo správania svojho brata, pretože on bol jej obľúbený brat a vždy spolu vychádzali. Ale ak mu koruna a moc zatienili myseľ, potom musí byť rovnako tvrdá a bojovať s ním na život a na smrť či už patrí k jej krvi alebo nie.