Charakteristika

Najmladšie princátko je teda záhadou, je tak trochu exot a od rodiny sa, rovnako ako od všetkých ostatných, snaží dištancovať. Je úplný introvert a skoro nikdy ho nestretnete. Ráno odíde a vráti sa domov až neskoro večer, večne sa totiž niekde potuluje alebo je naopak zatvorený v izbe. Ak naňho ale predsa len natrafíte, bude pravdepodobne veľmi plachý, nie je totiž moc pripravený na konverzáciu s cudzími ľuďmi, a tak bude len nesmelo pokukovať a nevyjde z neho nič zmysluplné. V kruhu rodiny už ale tak potichu nie je. Komentuje všetko čo sa len šustne, zvyčajne sú to pekne ironické poznámky, ktoré si mrmle len tak popod nos, ale zároveň sú dosť zrozumiteľné a tak hlasné, aby neušli ani ostatným. Svoju matku tým vie niekedy poriadne dopáliť, ale nemôže ho potrestať tým, že ho pošle do svojej izby, aby sa jej neukazoval na očiach, lebo to by bola preňho skôr odmena. A čomuže sa takto osamote väčšinou venuje? Baví ho astronómia, odmalička ho fascinuje obloha. V izbe má niekoľko špičkových ďalekohľadov a ak niečo zaujímavé postrehne, zapíše si to. Niektoré hviezdy dokonca pomenoval a dosť často sa s nimi zhovára, akoby boli živé. Číta veľa kníh, aby sa o nich dozvedel čo najviac, je to taký menší vedátor. Zo športov má rád veslovanie. Ak nie je práve po búrke a rieka nie je rozbúrená, vezme si kanoe a strávi na vode celý deň i noc, veď aj odtiaľ sa dajú pozorovať hviezdy a ešte ako dobre. Nemôže moc robiť športy, pri ktorých sa behá, pretože bol zranený pri jednom zásahu rebelov a odvtedy kuľhá. Ruky má ale silné. Čo sa týka jeho vzhľadu, má tmavé vlasy ako vlastne celá jeho rodina a od svojich rodičov, na rozdiel od starších bratov, podedil prenikavé modré oči. Pery má krásne krojené a ružové, ale asi nie stvorené na bozkávanie, jednak má na to ešte dosť času a pri jeho hanblivosti bude asi ťažšie nájsť si dievča. Aj keď možno niektorej to počaruje, kto vie. Jeho tvár zdobí jemnučké strnisko a niekedy je lenivý si ho oholiť, on ale nie je práve ten typ, ktorému by strnisko pristalo a tak vyzerá trochu zanedbane, trochu ako jeho otec. K tomu nosí vlnené svetre, ktoré môžu niekomu prísť priam asexuálne a niekomu zase rozkošné, on sa v tom ale cíti dobre. Má ležérny štýl a tiež rád nosí pletené čiapky. 

Každého prekvapilo, keď kráľovná zistila, že je opäť tehotná a boli snáď ešte viac prekvapený, keď na svet prišiel ďalší chlapec. Vlastne, Samuel je celý svoj život jedno veľké prekvapenie. Prvé, čo upútalo každého pozornosť boli jeho havranie vlasy, ktoré mal už ako novorodenec. Pri jeho narodení nikto nevzdychal nad tým, aké je krásne bábätko, každý sa len smial jeho vlasom. Ďalším prekvapením bolo, že Samuel alebo Sam (ako ho s obľubou jeho bratia volajú), takmer nikdy nezaplakal. Bol príkladným dieťaťom, ktoré sa len smialo alebo potichu obdivovalo svet. Keď boli mladší, hrávali sa bratia ešte všetci spolu, učili Samuela peskovať, chodiť, liezť po stromoch. Neskôr zostal prevažne len Jensen a Samuel, keďže Nicholas sa musel väčšinu času učiť, ako byť správnym princom, ktorý bude neskôr kráľom. Jeho detstvo bolo pokojné, aspoň chcel, aby také bolo, no s Jensenom sa to nedalo. Večne ho dostal do nejakých problémov a všetky rozbité veci sa snažil na neho, ako na svojho mladšieho bratríčka, hodiť. Postupne sa mu naučil spoľahlivo unikať. Naučil sa skrývať pred celým svetom, keď objavil čaro hviezd. Jeho pokojnosť a mĺkvosť sa ešte viac prehĺbili. Väčšinu času, keď sa prechádza chodbami, vyzerá zadúmane, ako keby sa snažil prísť na nejakú novú filozofickú teóriu. Inokedy má zas jazyk až príliš podrezaný, najmä čo sa týka sarkastických poznámok. Dokázal by okomentovať snáď všetko. So svojou rodinou má podobné tak jedine vlasy, to je všetko. Povahou je od nich tak odlišný, až by jeden pochyboval, že je vôbec ich dieťa. A že aj pravdepodobne pochybovali, keď si ho skúmavo prezerali. Za tie roky mali na to dosť času. No nech by ho už pozorovali ako chceli, je ich a tie vlasy a otcove oči to nezaprú.

Už niekoľko rokov má zákaz veslovať, keďže sa v štrnástich takmer utopil v ľadovej vode. Našťastie vyviazol iba s dvojtýždňovou angínou, z ktorej ho ledva vysekali. Ani tento zákaz ho však nedokáže odradiť. Je to jediný šport, ktorému sa venuje, mali by na neho byť rodičia hrdý a nie mu ho zakazovať. Nevzdá sa predsa kvôli jednému, mierne traumazujúcemu neúspechu. Je veľmi inteligentný a učitelia si ho chvália, aj keď sa často učí len veci, ktoré jeho samého zaujmú a na zvyšok kašle. Ďalší jeho zlomový okamih prišiel, pri minuloročnom útoku rebelov, pri ktorom ho nepríjemne zranili do nohy. Niekoľkokrát ho zasiahli zbraňou do stehna práve, keď bežal hore schodmi, čo sa mu stalo osudným a spadol z nich. Dopadol až k nohám rebelov a nebyť pohotovým strážam, mohlo byť dávno po ňom. Našťastie sa zdalo, že ho rebeli chcú ako zajatca a nie rovno popraviť. Nič to nemení na tom, že z početných strelných zranení a zlomenín sa dlho spamätával a ešte teraz je na jeho krívajúcej chôdzi jasne badať, čo si prežil. Odvtedy sú jeho rodičia snáď ešte háklivejší na jeho neustálu samotu a skrývanie sa v astrologickej veži. Aj keď sa mu pokúšali vštepiť nejaký ten boj do krvi, vyzerá to, že je hotový antitalent na akýkoľvek boj, preto za ním radšej posielajú stráže.